Testovanie logického pokrytia

Testovanie logického pokrytia je technika testovania softvéru, ktorá sa zameriava na overenie správnosti a úplnosti vnútorných logických ciest komponentu alebo systému. Tento prístup využíva analýzu vnútorných štruktúr na identifikáciu všetkých možných ciest a rozhodovacích bodov v kóde, čím sa zabezpečí, že každá logická vetva je dostatočne otestovaná. Cieľom je pokryť všetky logické väzby a kombinácie v kóde, aby sa minimalizovalo riziko neočakávaného správania systému počas jeho prevádzky.

V praxi to znamená, že testovanie logického pokrytia sa snaží zabezpečiť, že všetky podmienky a rozhodovacie body v kóde sú otestované aspoň raz. To zahŕňa aj testovanie rôznych kombinácií vstupných podmienok a sledovanie ich vplyvu na výstup. Tento prístup je obzvlášť užitočný pri detekcii chýb, ktoré by mohli byť prehliadnuté pri použití iných testovacích techník, ako sú napríklad chyby v logických operáciách alebo podmienkach, ktoré by inak zostali neodhalené až do neskorších fáz vývoja alebo prevádzky systému.