Pri testovaní využiješ analýzu hraničných hodnôt v prípade, keď sa chceš zamerať na overenie správania aplikácie na hraniciach vstupných dát. Táto technika je užitočná:

• pri testovaní vstupných polí alebo rozsahov – keď aplikácia prijíma vstupy, ktoré majú definované minimálne a maximálne hodnoty (napr. čísla v rozsahu 10 až 100), analýza hraničných hodnôt pomáha overiť, či aplikácia správne spracováva tieto hraničné hodnoty,
• keď je vyššia pravdepodobnosť chýb na hraniciach – mnoho chýb sa objavuje práve na hraniciach tried ekvivalencie, pretože programátori častejšie robia chyby pri implementácii týchto hraničných podmienok,
• pri obmedzených zdrojoch a čase na testovanie – analýza hraničných hodnôt umožňuje efektívne testovanie s menším počtom testovacích prípadov, čím sa znižuje celkový čas a náklady na testovanie,
• keď chceš zvýšiť pokrytie testovaním – použitím testovacích údajov na hraniciach tried ekvivalencie môžeš zvýšiť pravdepodobnosť nájdenia chýb, ktoré by inak mohli byť prehliadnuté.

Čítaj viac:

Boundary Value Analysis – Analýza hraničných hodnôt

Black-box Testing – testovanie čiernej skrinky

Interview otázky a odpovede na pohovore – manuálne testovanie

Rozdiel medzi chybou, defektom a zlyhaním spočíva v ich definícii a kontexte použitia v softvérovom testovaní:

Chyba (error) je ľudský omyl, nesprávny krok, nesprávny proces alebo nesprávna definícia pri vývoji softvéru. Môže sa vyskytnúť počas návrhu, kódovania, dokumentácie alebo iných fáz vývoja. O chybu ide napríklad vtedy, ak vývojár nesprávne implementuje algoritmus.

Defekt (defect), nazývaný tiež bug, je konkrétny prípad chyby v softvéri, ktorá spôsobuje, že aplikácia funguje neúmyselným spôsobom a odchyľuje sa od svojich požiadaviek. Defekt je výsledkom chyby, ktorý sa identifikuje počas testovania alebo používania softvéru. Napríklad ak tlačidlo v aplikácii nefunguje správne kvôli nesprávnemu kódu, ide o defekt.

Zlyhanie (failure) nastáva, ak systém alebo jeho komponent prestane správne fungovať v reálnom prostredí. Je to viditeľný dôsledok defektu alebo chyby, ktorý sa prejaví pri používaní softvéru. Napríklad ak aplikácia spadne alebo prestane reagovať počas používania, ide o zlyhanie.

Čítaj viac:

Defekt a šablóna hlásenia chýb

Životný cyklus defektu

70 otázok na pohovor o agilnej metodológii

Hlavným cieľom akceptačného testovania je zabezpečiť, aby softvérový produkt spĺňal stanovené obchodné požiadavky a kvalitatívne normy a aby bol vhodný na dodanie klientovi alebo koncovým používateľom. Akceptačné testovanie overuje, či systém funguje podľa očakávaní používateľov a zákazníkov, a či je pripravený na nasadenie do produkčného prostredia.

Ďalšie ciele akceptačného testovania:

• overiť súlad systému s obchodnými požiadavkami,
• zabezpečiť, aby produkt spĺňal stanovené štandardy kvality,
• získať dôveru používateľov a zákazníkov vo finálny produkt,
• identifikovať a opraviť závažné alebo kritické problémy pred nasadením do produkcie,
• získať spätnú väzbu od používateľov, ktorá môže byť užitočná pri ďalších verziách produktu.

Čítaj viac:

Acceptance testing – akceptačné testovanie

Software testing levels – úrovne testovania softvéru

V rámci statického testovania sa testovanie vykonáva bez spustenia kódu alebo softvérovej aplikácie. Statické testovanie sa zameriava na kontrolu a audit kódu a iných návrhových dokumentov s cieľom zabezpečiť kvalitu. Medzi techniky statického testovania patria:

Statické testovanie vykonávané ručne:

• preskúmanie kódu a dokumentácie,
• kontroly a audit návrhových dokumentov.

Statické testovanie pomocou nástrojov:

• statická analýza kódu – zahŕňa analýzu toku riadenia a toku údajov v kóde,
• súlad s kódovacími štandardmi – kontrola, či kód spĺňa určité programovacie štandardy,
• analýza metrík kódu – vyhodnocovanie metrík, ako sú riadky kódu, zložitosť, pokrytie kódu atď.

Čítaj viac:

Test Design Techniques – techniky návrhu testov

Čo je manuálne testovanie?

Umelá inteligencia (AI) môže výrazne zlepšiť efektívnosť a kvalitu testovania softvéru v rôznych oblastiach. Tu sú niektoré spôsoby, ako môže AI pomôcť pri testovaní:

1. Optimalizácia testovacích scenárov a pokrytia: AI môže analyzovať softvérový kód a dáta z predchádzajúcich testov, identifikovať kritické oblasti a priorizovať testovacie scenáre. To zvyšuje efektivitu testovania a pokrytie testov.

2. Generovanie testovacích dát: AI môže generovať rôznorodé testovacie dáta, ktoré simulujú rôzne vstupy a scenáre. To zabezpečuje lepšie pokrytie možných vstupov a odhaľovanie skrytých chýb.

3. Detekcia a oprava chýb: AI môže analyzovať logy a sledovať správanie softvéru v reálnom čase na identifikáciu anomálií a predpovedanie potenciálnych chýb. To umožňuje rýchlu reakciu a opravu chýb.

4. Automatizácia testovacích procesov: AI môže byť trénovaná na automatické vykonávanie testov, vyhľadávanie a opravu chýb, generovanie správnych testovacích správ a monitorovanie výkonnosti softvéru. To znižuje manuálnu prácu a zvyšuje efektivitu a presnosť testovania.

5. Prediktívne testovanie: AI môže analyzovať historické dáta a vzory na predikciu potenciálnych problémov a chýb v softvéri ešte pred ich vznikom. To umožňuje prijímať preventívne opatrenia a zabezpečiť vyššiu kvalitu softvéru.

6. Testovanie výkonu: AI dokáže simulovať reálne správanie používateľov a testovať výkonnosť systému pri rôznych podmienkach zaťaženia. To umožňuje identifikovať problémy so škálovateľnosťou a obmedzeniami zdrojov.

7. Nepretržité testovanie a DevOps: AI môže podporovať nepretržité testovanie a integráciu s nástrojmi a pracovnými postupmi DevOps, poskytujúc spätnú väzbu v reálnom čase o výsledkoch testovania, metrikách kvality a výkonnosti.

8. Inteligentná prioritizácia testov: AI môže analyzovať zmeny kódu, historické údaje o chybách a pokrytie testov na určenie priorít testov na základe ich vplyvu a rizika.

9. Adaptívna údržba testov: AI dokáže analyzovať zmeny v kóde a automaticky upravovať testovacie skripty, čím znižuje manuálne úsilie potrebné na údržbu testov.

10. Pomoc pri prieskumnom testovaní: AI môže poskytovať poznatky, navrhovať testovacie nápady a identifikovať potenciálne oblasti záujmu počas prieskumných testovacích relácií.

Čítaj viac:

Čo je manuálne testovanie?

Certifikát ISTQB nie pre výkon práce testera povinný, ale môže byť veľmi užitočný. Mnohé spoločnosti ho považujú za výhodu, pretože potvrdzuje znalosti a zručnosti testera v oblasti testovania softvéru. Certifikácia ISTQB môže zvýšiť tvoje šance na získanie lepších pracovných príležitostí, pretože:

• zvyšuje dôveryhodnosť – potvrdzuje tvoje odborné znalosti a schopnosti,
• zlepšuje kariérne možnosti – môže ti poskytnúť konkurenčnú výhodu na trhu práce,
• podporuje profesionálny rozvoj – pomôže ti získať komplexné znalosti a štandardizované procesy v testovaní softvéru.

Čítaj viac:

Interview otázky a odpovede na pohovore – manuálne testovanie

Plat IT testera na Slovensku sa pohybuje v nasledujúcich rozsahoch:

• Junior IT tester: Hrubý mesačný plat sa začína na úrovni približne 1 300 eur.
• Medior IT tester: Hrubý mesačný plat sa pohybuje okolo 1 900 eur.
• Senior IT tester: Hrubý mesačný plat môže dosiahnuť až 2 500 eur a viac.

Automatizovaní testeri zarábajú viac ako manuálni testeri. Plat automatizovaného testera sa pohybuje od 1 500 eur pri juniorských pozíciách až do 3 000 eur pre senior IT testerov. Plat IT testera pomôže zvýšiť nielen znalosť nástrojov automatizácie, ale aj znalosť cudzích jazykov, napríklad nemčiny.

Čítaj viac:

Čo je manuálne testovanie?

Čo je automatizované testovanie?

Interview otázky a odpovede na pohovore – manuálne testovanie

Rozdiel medzi manuálnym a automatizovaným testovaním spočíva v spôsobe, akým sa testovanie vykonáva:

Manuálne testovanie:

• Vykonávanie testov ručne: Tester vykonáva testovacie prípady ručne, krok za krokom.
• Ľudský zásah: Vyžaduje priamy zásah človeka na vykonanie testov.
• Flexibilita a improvizácia: Poskytuje vysokú mieru flexibility a improvizácie, čo je užitočné najmä pri exploratívnom testovaní.
• Časová náročnosť: Je časovo náročné, pretože každý test musí byť vykonaný manuálne.
• Vhodné pre nové kódy a exploratívne testovanie: Často sa používa na overenie nových funkcionalít a pri zoznamovaní sa s novým kódom.

Automatizované testovanie:

• Vykonávanie testov pomocou nástrojov: Testovacie prípady sú spúšťané automatizovanými nástrojmi, ako napríklad Selenium alebo JMeter.
• Menej ľudského zásahu: Po nastavení testovacích skriptov je potrebný minimálny ľudský zásah.
• Rýchlosť a efektivita: Umožňuje rýchle a opakovateľné vykonávanie testov, čím sa znižuje časová náročnosť.
• Vyžaduje znalosť programovania: Potrebuje istú znalosť kódu na vytváranie a úpravu testovacích skriptov.
• Vhodné pre regresné testovanie a opakované úlohy: Ideálne pre testovanie, ktoré sa často opakuje, ako napríklad regresné testovanie.

Čítaj viac:

Čo je automatizované testovanie?

Čo je manuálne testovanie?

Interview otázky a odpovede na pohovore – manuálne testovanie