Boundary Value Analysis – Analýza hraničných hodnôt

Testovanie softvéru alebo skôr vyčerpávajúce testovanie softvéru je časovo a zdrojovo veľmi náročná činnosť. Aby sme mohli efektívne testovať akúkoľvek aplikáciu v čo najlepšom čase a s optimálnymi zdrojmi, používame rôzne techniky návrhu testov. Jednou z takýchto techník je analýza hraničných hodnôt.

V tomto článku sa budeme zaoberať touto technikou testovania spolu s príkladom a tiež skontrolujeme jej výhody a nevýhody.

Čo je to analýza hraničných hodnôt?

Analýza hraničných hodnôt je technika testovania čiernej skrinky (black-box testing). Je úzko spojená s rozdelením tried ekvivalencie. Pri tejto technike analyzujeme správanie aplikácie s testovacími údajmi nachádzajúcimi sa na hraničných hodnotách tried ekvivalencie.

Použitím testovacích údajov nachádzajúcich sa na hraniciach je vyššia šanca nájsť chyby v softvérovej aplikácii.

Príklad analýzy hraničných hodnôt

Uvažujme ten istý príklad, ktorý sme použili v návode na rozdelenie ekvivalencie. Aplikácia, ktorá ako vstup prijíma číselné číslo s hodnotou od 10 do 100.

Pri testovaní takejto aplikácie ju budeme testovať nielen s hodnotami od 10 do 100, ale aj s inými množinami hodnôt, ako napríklad – menej ako 10, väčšie ako 10, špeciálne znaky, alfanumerické znaky atď.

Equivalence Classes	Test Data using Boundary Value Analysis
Čísla medzi 10 a 100	10, 100
Čísla menšie ako 10	9
Čísla väčšie ako 100	101

Na zvýšenie pravdepodobnosti nájdenia chýb môžeme namiesto výberu náhodných hodnôt z týchto tried vybrať hodnoty na hraniciach, ako je uvedené nižšie.

Výhody analýzy hraničných hodnôt

1. Pomocou tejto techniky sa ľahšie a rýchlejšie nájdu chyby. Je to preto, že hustota defektov na hraniciach je väčšia.
2. Namiesto toho, aby sme testovali celú sadu testovacích údajov, vyberieme len tie na hraniciach. Takže celkový čas vykonávania testu sa skracuje.

Nevýhody analýzy hraničných hodnôt

1. Úspech testovania pomocou tejto techniky závisí od identifikovaných tried ekvivalencie, čo ďalej závisí od odborných znalostí testera a jeho znalostí aplikácie. Preto nesprávna identifikácia tried ekvivalencie vedie k nesprávnemu testovaniu hraničných hodnôt.
2. Aplikácie s otvorenými hranicami alebo aplikácie, ktoré nemajú jednorozmerné hranice, nie sú pre túto techniku vhodné. V týchto prípadoch sa používajú iné techniky čiernej skrinky, ako napríklad „analýza domény“.