Technika návrhu testov bielej skrinky je prístup k testovaniu softvéru, ktorý sa zameriava na analýzu vnútornej štruktúry a logiky komponentu alebo systému. Na rozdiel od techniky čiernej skrinky, kde sa testovanie zakladá na špecifikáciách a výstupoch bez znalosti vnútorného fungovania, technika bielej skrinky vyžaduje pochopenie interných mechanizmov a zdrojového kódu testovaného objektu. Tým umožňuje testerom navrhnúť testovacie prípady, ktoré sa zameriavajú na konkrétne aspekty implementácie, ako sú vetvenia, slučky alebo podmienky.
Táto technika je užitočná najmä pri optimalizácii testovacieho pokrytia, pretože umožňuje identifikovať a pokryť všetky možné cesty v kóde. Testeri môžu použiť rôzne metódy, ako sú analýza tokov údajov, analýza tokov ovládania alebo testovanie na úrovni jednotiek, aby zabezpečili, že všetky časti kódu sú dôkladne preskúmané. Takýto prístup je obzvlášť dôležitý pre kritické systémy, kde je potrebné minimalizovať riziko chýb, ktoré by mohli viesť k zlyhaniu systému alebo ohrozeniu bezpečnosti. Avšak, vyžaduje si to hlboké technické znalosti a často je časovo náročnejší ako iné testovacie prístupy.