Testovacia technika založená na špecifikácii

Testovacia technika založená na špecifikácii je prístup k testovaniu softvéru, ktorý sa zameriava na tvorbu a výber testovacích prípadov na základe špecifikácií funkčnosti alebo nefunkčných požiadaviek systému či komponentu. Tento prístup sa často označuje aj ako "testovanie čiernej skrinky", pretože sa sústredí na vonkajšie správanie systému bez ohľadu na jeho vnútornú implementáciu alebo štruktúru. Testovacia technika založená na špecifikácii je kľúčová v situáciách, kde je potrebné otestovať, či systém spĺňa definované požiadavky a špecifikácie tak, ako sú popísané v dokumentácii, bez ohľadu na spôsob, akým sú tieto funkcie dosiahnuté.

Hlavnou výhodou tejto techniky je jej schopnosť odhaliť nezrovnalosti medzi očakávaným a skutočným správaním systému, čo je obzvlášť dôležité pri overovaní, či systém splňuje potreby a očakávania používateľov a iných zainteresovaných strán. Testovacie prípady sú odvodené z rôznych druhov špecifikácií, ako sú funkčné špecifikácie, používateľské scenáre, alebo iné formálne dokumenty, ktoré popisujú, čo systém má robiť. Týmto spôsobom sa testy zameriavajú na potvrdenie správnosti a kompletnosti implementácie z pohľadu požiadaviek, čo pomáha zabezpečiť kvalitu a spoľahlivosť systému pred jeho nasadením do prevádzky.