Technika založená na špecifikácii

Technika založená na špecifikácii je prístup k testovaniu softvéru, ktorý sa sústreďuje na analýzu funkčnej alebo nefunkčnej špecifikácie systému alebo jeho komponentov. Táto technika sa uplatňuje bez odkazu na vnútornú štruktúru testovaného objektu, a preto je často označovaná ako metóda testovania „čiernej skrinky“. Cieľom tejto techniky je odvodiť a vybrať testovacie prípady, ktoré pokrývajú všetky požiadavky uvedené v špecifikácii, čím sa zabezpečí, že systém sa správa podľa očakávaní z pohľadu používateľa alebo iných vonkajších interakcií.

V praxi to znamená, že testeri sa zameriavajú na vstupy a výstupy systému, a nie na jeho vnútornú logiku alebo kód. Technika založená na špecifikácii sa často používa v kombinácii s inými testovacími prístupmi, aby sa dosiahla komplexná overovacia stratégia. Tento prístup je obzvlášť užitočný v situáciách, kde je dôležité overiť, či systém spĺňa všetky definované požiadavky a špecifikácie bez potreby rozumieť, ako sú tieto funkcie implementované vo vnútri systému.