Technika testovania založená na chybách

Technika testovania založená na chybách je prístup k testovaniu, pri ktorom sú testovacie prípady vytvárané na základe znalostí o určitých typoch chýb, ktoré sa môžu vyskytnúť v testovanom systéme. Tento prístup sa zameriava na identifikáciu a validáciu chýb alebo defektov, ktoré sú už známe z predchádzajúcich skúseností alebo analýz. Technika sa často používa v situáciách, kde existujú historické údaje o chybách alebo kde sú známe varianty chýb, ktoré sa v systéme vyskytujú opakovane.

Používanie techniky testovania založenej na chybách môže zahŕňať analýzu predchádzajúcich chýb, štúdium trendov chýb a využitie tejto znalosti na zameranie testovacích aktivít. Cieľom je efektívne odhaliť chyby, ktoré sú pravdepodobné v dôsledku špecifických vlastností systému alebo jeho použitia. Táto technika môže byť veľmi účinná v prípade, že existujú jasne definované chyby alebo rizikové oblasti, na ktoré sa pri testovaní treba zamerať, čo umožňuje efektívnejšie využitie zdrojov na testovanie a zvýšenie kvality softvéru.