Technika návrhu testovacieho prípadu

Technika návrhu testovacieho prípadu je systematický postup, ktorý sa používa na odvodenie a/alebo výber testovacích prípadov. Tento proces zahŕňa identifikáciu a definovanie podmienok testovania, ktoré sú potrebné na overenie funkčnosti alebo nefunkčnosti komponentov alebo celého systému. Techniky návrhu testovacích prípadov môžu byť aplikované na rôzne úrovne testovania, od jednotkového testovania až po systémové testovanie, a pomáhajú zabezpečiť, že testovacie prípady sú efektívne a pokrývajú relevantné scenáre.

Existuje niekoľko techník návrhu testovacích prípadov, ktoré môžu byť použité v závislosti od cieľov testovania a povahy testovaného objektu. Medzi najčastejšie používané techniky patria techniky čiernej skrinky, ktoré sa zameriavajú na analýzu vstupov a výstupov bez znalosti vnútorného fungovania systému, a techniky bielej skrinky, ktoré využívajú znalosti o vnútornom kóde a štruktúre systému. Technika návrhu testovacieho prípadu je neoddeliteľnou súčasťou procesu testovania, pretože umožňuje efektívne plánovanie a implementáciu testovania, čím zvyšuje kvalitu a spoľahlivosť softvéru.