Následný testovací prípad

Následný testovací prípad je testovací prípad, ktorý vznikol použitím metamorfického vzťahu zo zdrojového testovacieho prípadu počas procesu metamorfického testovania. Tento typ testovania je dôležitý pre overenie správnosti softvéru tým, že aplikuje určité transformácie na vstupy či výstupy už existujúcich testovacích prípadov a overuje, či transformované prípady vedú k očakávaným výsledkom. Takéto transformácie môžu napríklad zahŕňať zmenu vstupných hodnôt alebo podmienok pri zachovaní logických vzťahov medzi pôvodným a transformovaným testovacím prípadom.

Následné testovacie prípady pomáhajú identifikovať chyby, ktoré by mohli byť prehliadnuté pri použití len základných testovacích scenárov. Tieto testovacie prípady sú obzvlášť užitočné pri testovaní systémov, kde sú dôležité kontinuálne vzťahy medzi vstupmi a výstupmi, a kde je možné aplikovať rôzne metamorfické vzťahy na zlepšenie pokrytia testovania. Použitím následných testovacích prípadov sa rozširuje rozsah a hĺbka testovania, čo vedie k robustnejšiemu a spoľahlivejšiemu overeniu softvérového systému.