Testovanie čiernej skrinky

Testovanie čiernej skrinky je prístup k testovaniu softvéru, pri ktorom tester hodnotí funkčnosť aplikácie na základe jej vstupov a očakávaných výstupov bez toho, aby mal vedomosti o interných štruktúrach alebo implementácii systému. Tento druh testovania je známy aj ako behaviorálne testovanie, pretože sa zameriava na to, čo systém robí, namiesto toho, ako to robí. Testovanie čiernej skrinky využíva rôzne techniky, ako sú ekvivalenčné delenie, analýza hraničných hodnôt alebo rozhodovacie tabuľky, aby sa pokryli všetky možné scenáre používania aplikácie.

V procese testovania čiernej skrinky sa začína analýzou špecifikácií požiadaviek, ktoré poskytujú základ pre návrh testovacích prípadov. Tester vytvára testovacie scenáre, ktoré zahŕňajú pozitívne aj negatívne situácie, aby overil, ako systém spracúva rôzne vstupy. Výsledky týchto testov sú potom porovnávané s očakávanými výsledkami na určenie správnosti fungovania systému. Ak sa vyskytnú chyby, sú nahlásené vývojovému tímu na opravu, po čom nasleduje regresné testovanie, aby sa zabezpečilo, že všetky chyby boli úspešne odstránené a že systém funguje podľa očakávaní i po vykonaní zmien.