Technika testovania čiernej skrinky

Technika testovania čiernej skrinky je prístup k testovaniu softvéru, ktorý sa zameriava na analýzu vonkajšieho správania systému alebo komponentu bez ohľadu na jeho vnútornú štruktúru. Pri tejto technike sa testovacie prípady vytvárajú na základe špecifikácie požiadaviek, funkčných alebo nefunkčných, pričom testeri nemajú prístup k zdrojovému kódu alebo nevedia, ako je systém implementovaný. Cieľom je overiť, či systém spĺňa očakávané funkcie a reaguje správne na dané vstupy.

Testovanie čiernej skrinky je obzvlášť užitočné v prípadoch, keď je potrebné overiť funkčnosť systému z pohľadu koncového používateľa alebo v situáciách, keď sú špecifikácie jasne definované. Medzi bežné techniky, ktoré sa v rámci tohto prístupu používajú, patrí testovanie na základe ekvivalenčných tried, analýza hraničných hodnôt a rozhodovacie tabuľky. Tieto metódy pomáhajú identifikovať chyby, ktoré by mohli ovplyvniť použiteľnosť a výkon softvéru bez toho, aby bolo potrebné pochopiť jeho vnútorné fungovanie.