Technika návrhu testov čiernej skrinky

Technika návrhu testov čiernej skrinky je metodológia používaná pri testovaní softvéru, ktorá sa zameriava na overenie funkčnosti a výkonu systému na základe jeho špecifikácií, bez ohľadu na jeho vnútornú štruktúru. Táto technika sa zameriava na vstupy a očakávané výstupy systému, pričom testovacie prípady sú odvodené z požiadaviek a špecifikácií, ktoré popisujú, ako by systém mal fungovať z pohľadu používateľa.

Pri použití techniky návrhu testov čiernej skrinky sa testeri nezaujímajú o to, ako je systém implementovaný, ale skôr o to, či systém správne reaguje na rôzne vstupy. Týmto spôsobom sa zabezpečuje, že systém splňuje očakávané funkčné a nefunkčné požiadavky, ako sú popísané v jeho špecifikáciách. Techniky, ako sú ekvivalenčné rozdelenie, analýza hraničných hodnôt alebo rozhodovacie tabuľky, sú často používané na efektívne odvodenie a výber testovacích prípadov v rámci tejto metódy.